Krasové jamy (závrty)

Na tejto zastávke vidíme krasovú jamu misovitého typu. Má tvar skutočnej misy s miernymi okrajovými svahmi. Vytvorila sa postupným poklesávaním vápencového podkladu následkom rozpúšťacej činnosti atmosférických vôd obohatených o oxid uhličitý. Preskakujúca voda (vlastne slabá kyselina uhličitá) pomaly rozširuje pukliny, štrbiny a medzivrstevné plochy pod závrtom, následkom čoho dno závrtu stále poklesáva, zároveň sa ale naplňuje aj zvetralinami. Pod misovitými závrtmi sa spravidla ešte nevyskytujú jaskyne, pretože pukliny nie sú rozšírené natoľko, aby sa do nich zmestil človek.
Na výraznejších zlomoch, ktoré sú schopné odvádzať viac vody do podzemia, sa môžu vytvoriť lievikovité krasové jamy. Majú strmšie okrajové svahy, teda podobajú sa na lievik. V zriedkavých prípadoch sú aj otvorené a z ich dna sa môžeme dostať priamo do priepasti alebo jaskyne. V prípade, keď sa krasové kanály pod závrtom upchajú, ich dno sa čiastočne napĺňa usadeninami a vznikajú tak kotlovité krasové jamy. Najväčšie misovité alebo kotlovité krasové jamy Drienčanského krasu dosahujú priemer 200 m s hĺbkou do 15 m. Na celom území je známych 190 krasových jám s hustotou 12 na 1 km2. Osobitosťou Drienčanského krasu sú tzv. okrajpvé krasové jamy. Sú to vlastne malé asymetrické lievikovité závrty, ktoré sa vytvorili prepadávaním vôd vo vápenci v tesnej blízkosti andezitových (nekrasových) hornín.
Spojením niekoľkých krasových jám vzniká úvala.

|