Veľká drienčanská jaskyňa

Patrí k dávno známym jaskyniam Drienčanského krasu. Poznal a opísal ju už Ladislav Bartolomeides v roku 1808. V roku 1955 ju preskúmal archeológ Juraj Bárta a v roku 1966 speleológ Svätopluk Kámen. Jaskyňa bola obývaná v mladšej dobe kamennej ľuďmi bukovohorskej kultúry a v dobe bronzovej ľuďmi kyjatickej kultúry. Pochádzajú z nej aj nálezy zubov jaskynného medveďa. Jaskyňu vytvorila erózna a rozpúšťacia činnosť podzemných vôd, ktoré na západnom svahu Holého vrchu prepadávali do podzemia a vyviera v doline Blhu v starších štvrťohorách. Sála za vchodom s výškou 6 m vznikla mechanickým opadávaním skál zo stropu na tektonickej poruche. Táto porucha bola príčinou aj zrútenia ďalších zadných priestorov jaskyne, ktorá nakoniec viedla ku vzniku prepadovej krasovej jamy nad jaskyňou. Jaskyňa má v súčasnosti dĺžku 50,3 m. Je významnou lokalitou zimovania kolónií netopierov, z ktorých tu bolo zistených 11 druhov. Preto je vstup do jaskyne zakázaný.

|