Drienčany

Okolie Drienčan, v bráne kaňonovitej doliny Blhu, bolo osídlené už v neolite, v dobe bronzovej a železnej. Drienčany patria k najstarším obciam, ktorú rod Baloghovcov dostal od kráľa za zásluhy v polovici 12. storočia. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1291. V 14. storočí si tu jedna vetva rodu zriadila svoje sídlo, postavila opevnený kaštieľ a podľa obce prijala meno Derencsényi. V druhej polovici 13. storočia zrejme oni postavili aj kostol Všetkých svätých. Okolo roku 1560 bola obec úplne spustošená Turkami a opätovne osídlená len na začiatku 17. storočia. V roku 1793 bol prestavaný evanjelický kostol so zaujímavou drevenou kazateľnicou, kazetovým stropom a organom z roku 1799.
V 19. storočí plnila obec úlohu dôležitého centra hospodárskeho a kultúrneho života. Radi ju vyhľadávali básnici, literárni dejatelia, folklóristi. Z nich vyniká osobnosť Pavla Dobšinského, Jána Čajaka, Jonatana Dobroslava Čipku, Ľudovíta Kubániho, ale narodil sa tu aj Gustáv Liskay, profesor geológie na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Istý čas sa tu zdržiaval aj známy botanik Václav Vraný.
Pavel Dobšinský tu pôsobil ako evanjelický farár od roku 1861 až do svojej smrti v roku 1885. Pochovaný je pri kostole. Pamätník, odhalený v roku 1971 je námetovo viazaný na jeho najznámejšiu tvorbu: zbieranie a literárne spracovanie slovenských ľudových rozprávok a povestí. Autorom pamätníka sú akad. sochár M. Ksander a Ing. arch. J. Chrobák. Pri kostole nájdeme aj hrob štúrovského básnika J. D. Čipku. O národných dejateľoch nájdete bližšie informácie v pamätnom dome pri kostole.

|