Geológia Drienčanského krasu

Podstatnú časť Drienčanského krasu tvoria vápence tzv. silického príkrovu, ktoré sa vytvorili prevažne v plytčinách a šelfových priehlbinách teplého a dobre okysličeného triasového mora s častými útesmi a tichými lagúnami. Začiatkom treťohôr horotvornými pochodmi boli nasunuté na podložné bridlice a pieskovce hlbšie ležiacej tektonickej jednotky - turnaika. Neskôr boli vápence eróziou čiastočne rozrušené a následne prekryté usadeninami nového, treťohorného mora. Pobrežie tohto mora prebiehalo práve v tejto oblasti a zostali po ňom len menšie pozostatky pobrežných úlomkovitých vápencov a vápnitých prechovcov. V strednom miocéne ich potom pokryli produkty andezitového vulkanizmu. Následkom neskorších výzdvihov územia boli treťohorné usadeniny eróziou povrchových tokov značne zredukované a dnes sa nachádzajú len v najvyšších častiach zalesnených kopcov. Výzdvihmi a následným zarezávaním sa povrchových tokov do podložia, boli vápence znovu odkryté a najmä v švrtohorách sa začal proces intenzívneho skrasovatenia so vznikom škráp, závrtov a jaskýň.
Na predmetnej zastávke sa môžme oboznámiť so základnými typmi hornín Drienčanského krasu. Na tomto území ze zvlášť dobre sledovateľná široká škála vápencových typov, ktoré sú vyvinuté aj v Slovenskom krase. V prirodzenom vrstevnom slede sa nachádzajú čiastočne pri Hrušove a čiastočne východne od Slizkého, kde obsahujú aj skameneliny.

|