Škrapy

Škrapy sú rôzne veľké, často pravidelne usporiadané vypuklé i jamkovité tvary na holom i pokrytom povrchu rozpustnej horniny (najčastejšie na vápenci). Vytvárajú sa účinkami nepravidelného rozpúšťania materskej horniny slabou kyselinou uhličitou, ktorá sa vytvára z atmosferických zrážok obohatených o oxid uhličitý. Najviac oxidu uhličitého získajú zrážkové vody z pôvodnej vrstvy. Poznáme veľa druhov škráp. Na predmetnej lokalite sú dobre vyvinuté jamkové škrapy, ktoré sa vytvorili rozpustnou činnosťou vody, často obohatenej aj o organické kyseliny. Voda sa v jamkách po daždi dlhšie zdržuje a kým sa nevyparí, rozpúšťa horninu. Ďalej sú tu vyvinuté puklinové škrapy, teda rozpúšťanie vápenca postupovalo prednostne na oslabených líniách-puklinách. Často vytvárajú pravidelný mriežkovitý systém. Už menej výrazné sú žliabkovité škrapy, ktoré vznikli rozpúšťaním vápenca tečúcou vodou po jeho povrchu. Vyššie svahom nájdeme rôzne veľké vápencové výčnelky - všeobecné škrapy. Sú staršie, vznikli ešte v starších štvrťohorách. Ojedinele môžeme nájsť aj trochu hlbšie rúrovité priehlbiny - tie nazývame studňovitými škrapami. Na ich vzniku sa v značnej miere podieľajú aj kyseliny vylúčené z koreňového systému rastlín.

|