N.CH. DRIENČANSKÝ KRAS

Na južných úbočiach Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, sa nachádza malebný krasový ostrov s názvom Drienčanský kras. Jeho rozloha je len 16 km2, ale možno ho považovať za prírodovedecky a krajinársky najhodnotnejší krasový ostrov medzi Slovenským a Muránskym krasom. Tvorí dôležitú zastávku pre rôzne migrujúce živočíšne druhy a pre vápnomilné a suchomilné rastlinné spoločenstvá poskytuje vhodné prostredie pre ich trvalý rozvoj. Z vyšších rastlín tu bolo zistených 1 025 taxónov, z ktorých 117 patrí medzi ohrozené v celoslovenskom meradle, 7 medzi endemické a 46 medzi zákonom chránené. Zo zistených 180 druhov vtákov je 36% významných, ale bolo tu zaznamenaných aj 58 druhov cicavcov a niekoľko obojživelníkov. Medzi najvzácnejšie bezstavovce patrí endemický jaskynný chrobák, ktorá je zatiaľ známy len z územia Drienčanského krasu.
Z hľadiska rozšírenia anorganických prírodných hodnôt územie vyniká niekoľkými osobitosťami. Poskytuje vhodné prostredie na demonštrovanie tzv. alogénneho krasu, to znamená, že nad vápencami sa nachádzajú nekrasové "čiapky", v okolí ktorých sú vyvinuté okrajové krasové formy (slepé doliny, okrajové krasové jamy, krasové jazierka a pod.). Okrem toho sú tu bohato zastúpené tak povrchové ako aj podzemné krasové javy (evidovaných 190 závrtov, početné škrapy, 42 jaskýň). Z jaskýň je najdlhšia 1 570 m dlhá jaskyňa Podbanište, ale nachádzajú sa tu aj ďalšie vzácne podzemné lokality, ako 319 m dlhá Jaskyňa pri Holom vrchu s mladými brčkami, jaskyňa Dúbravica s unikátne vyvetranými riasovými vrstvičkami, Špaňopoľská jaskyňa s výskytom opálu v snehobielych kvapľoch, alebo Chvalovská jaskyňa, ktorá v dobe bronzovej slúžila ako pohrebisko a v stredoveku ako peňazokazecká dielňa. Ako krasové územie v tesnom susedstve Rimavskej kotliny ďalej poskytuje vynikajúce možnosti porovnávania vývoja jaskynných úrovní s riečnymi terasami. Po geologickej stránke územie poskytuje vhodné možnosti štúdia rôznych vápencových druhov silického príkrovu (zistených 9 druhov triasových vápencov) s viacerými paleontologickými náleziskami.
Drienčanský kras je hodnotný aj krajinársky. Pozoruhodné je striedanie sa lúk a pasienkov s lesnými enklávami, s častou skupinovou zeleňou parkového charakteru a solitérmi stromov. Územie Drienčanského krasu je významné aj z hľadiska kultúrno-historického. Obec Drienčany je známym pôsobiskom viacerých osobností kultúrneho života 19. storočia. V území sa nachádza niekoľko archeologických nálezísk ako aj historických stavebných objektov.
Drienčanský kras teda predstavuje vhodnú kombináciu prírodných a kultúrno-historických pamiatok vysokej vedeckej i kultúrnej hodnoty so značným náučným potencionálom. Navyše sa radí medzi turisticky hojne navštevované oblasti, vzhľadom na relatívnu blízkosť vodnej nádrže Teplý Vrch a existenciu centra enviromentálnej výchovy SAŽP. Z dôvodu účinnejšieho využitia prírodného a náučného potencionálu pre širšiu verejnosť bol v rokoch 1989 až 1992 na juhozápadnom okraji Drienčanského krasu vybudovaný náučný chodník. V roku 2002 bol tento chodník obnovený a rozšírený na súčasnú dĺžku 7 540 m (v prípade ukončenia prehliadky v Drienčanoch pri zastávke č.4 je jeho dĺžka 5 210 m) s celkovým prevýšením 55 m. Autormi projektu náučného chodníka sú RNDr. Ľudovít Gál a Ing. arch. Martin Santoris.
Náučný chodník nie je náročný ani pre deti a starších ľudí. V príjemnom prírodnom prostredí je možné stráviť pekné chvíle a oboznámiť sa so zákonitosťami vzniku krasu i s históriou tunajších obyvateľov. Prajeme Vám príjemný pobyt!

|