Malá drienčanský jaskyňa

Jaskyňu prvýkrát popísal Ladislav Bartolomeides v roku 1808. V roku 1965 ju preskúmal aj Svätopluk Kámen a v roku 1976 ju podrobne zamerali jaskyniari z Rimavskej Soboty. Stratigrafickým a archeologickým výskumom v roku 1980 tu boli nájdené zvyšky kostí jaskynného medveďa, pleistocénnej líšky, jazveca a krčný stavec človeka. Početné úlomky keramiky dokázali, že jaskyňa bola osídlená v mladšej dobe bronzovej, v eneolite a v stredoveku. Ľudovít Kubáni vo svojom románe Valgatha spomína jaskyňu ako Brožkovu pustovňu, kde sa ukrývala Milica, dcéra husitského vodcu Valgathu. Dve sály jaskyne boli predelené kožušinou a boli tu sedadlá vystlané machom a kožušinami. Isté je, že priestory jaskyne využili ako úkryt miestni obyvatelia z Drienčan pred príchodom fronty na konci II. svetovej vojny.
Charakteristické oválne chodby jaskyne boli vymodelované tečúcou vodou z podzemného toku, ktorá sa v blízkosti výveru rozvetvila v podobe podzemnej delty. Celková dĺžka jaskyne je v súčasnosti 78 m.
V jaskyni je inštalované ohnisko a makety nádob z doby kyjatickej kultúry, ktoré znázorňujú spôsob života pred 2 500 - 3 000 rokmi. Nepoškodzujte ich!

|