Z histórie obce

     Drienčany sa spomínajú už v roku 1291 ako Drenchen. V roku 1344 ako Derenchen, 1773 Drecžany, 1868 Drínčany. Až v roku 1920 dostala obec súčasný názov Drienčany.

     Drienčany ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na nížine a terasovej plošine, v doline potoka Blh. Chotár obce vystupuje miestami z nivy na severozápad cez terasovú plošinu do pahorkatiny a na krasovú plošinu.

     Hoci sa obec spomína až v roku 1291, vznikla už v predchádzajúcich storočiach. Patrila rodine Derencsényiovcov. Neskôr v druhej polovici 17. storočia viacerým rodinám.

     Derencsényiovci si tu postavili hrad, ktorý sa spomína v roku 1297. V 15. storočí sa ho zmocnil Jan Jiskra, ale roku 1451 ho dobyl Ján Hunyady. Hrad zanikol koncom 17. storočia.

     V roku 1828 mali Drienčany 74 domov a 580 obyvateľov. Obyvatielia sa väčšinou zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, brdárstvom, pálením vápna a výrobou vosku.

Jonatán Čipka

Pavol Dobšinský

Ľudovít Kubáni

Významné osobnosti pôsobiace v Drienčanoch:

      Geológ Gustáv Lyskai, narodený v Drienčanoch 2. 8. 1843, spisovateľ Ján Čajak mladší, ktorý v Drienčanoch pôsobil, zberateľ Ludovej slovesnosti Jonatan Dobroslav Čipka (1819-1861), v Drienčanoch zomrel a je pochovaný.

     V obci 26 rokov pôsobil ako evanielický kňaz, spisovateľ, folklorista a národný buditeľ Pavol Dobšinský (1828-1885). Pochovaný je v Drienčanoch. Pavol Dobšinský, pseudonym Miloš, Slavoj Drienčanský-Železnický, narodil sa 16. 3. 1828 v

Slavošovciach. V našej obci pôsobil od roku 1861. Bol zberateľom ľudových povestí, zvykov, povier, porekadiel, rozprávok. Jeho literárna a zberateľská činnosť poskytuje bohaté zdroje pre štúdium slovenského folklóru.

     V obci pôsobil jeden rok i spisovateľ Ľudovít Kubáni (1830-1869). V Drienčanoch žil v roku 1854-1855.

     Medzi významných obyvateľov Drienčan patril aj osvietenský básnik a filozof Michal Steigel (1769-1829).

Kultúrne pamiatky:

     Evanielický kostol renesančný-barokový zo 17. storočia. Ku kostolu patrí aj renesančná zvonica, drevená, zo 17. stor. Pri kostole sa nachádza hrob Pavla Dobšinského s náhrobníkom a hrob Jonatana Čipku s náhrobníkom. V konfigurácii terénu sú viditeľné stopy zaniknutého hradu.

     Na budove obecného úradu v Drienčanoch je pamätná tabuľa Pavla Dobšinského. V roku 1971 bol odhalený pamätník Pavla Dobšinského. Autori: akademický sochár Miroslav Ksandra a inžinier architekt Jozef Chrobák.

     Zo stavebno-umeleckých pamiatok sú zaujímavé: renesančná zvonica zo 17. stor.; na poschodí drevený zastrešený ambit-arkádový. Na staršom, neskororománskom základe z 13. storočia je postavený evanielický kostol. Je obohnaný múrom so strelnými otvormi. Prestavaný bol v roku 1793. V kostole je zachovalý maľovaný kazetový strop, drevená kazateľnica s akantovou ornamentikou zo začiatku 18. storočia, organ s drevenou rokokovou skriňou je z r. 1799.

Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky v roku 1918, obyvatelia zostali pri tradičných zamestnaniach. Hlavným zdrojom obživy zostávalo roľníctvo. Občania počas Slovenského národného povstania podporovali Povstanie. V roku 1964 bola k Drienčanom pričlenená obec Pápča.
     Jednotné roľnícke družstvo bolo v obci založené v roku 1952. Prvým predsedom družstva bol stredný roľník Ján Sentdőrdi.